R\u00f3mski s\u00farodenci Martina a Fero \u010eu\u010fovci s\u00fa vo svojej rodnej obci So\u013e p\u00e1r kilometrov od Vranova nad Top\u013eou hviezdami. Ka\u017ed\u00fd vie, kde b\u00fdvaj\u00fa a miestne deti maj\u00fa ich pesni\u010dky v mobiloch. Ro\u010dne odspievaj\u00fa \u010di u\u017e sami, alebo s kapelou 50 a\u017e 60 vyst\u00fapen\u00ed.
\nVydali u\u017e dva albumy. Bez cudzej pomoci by sa v\u0161ak nezaobi\u0161li. Nevidia, od mali\u010dka s\u00fa \u010diasto\u010dne ochrnut\u00ed a odk\u00e1zan\u00ed na voz\u00ed\u010dek. Napriek v\u0161etk\u00e9mu s\u00fa \u0161\u0165astn\u00ed.”Najrad\u0161ej spievame o l\u00e1ske, samozrejme, aj o bohu, sklaman\u00ed, a tak – o \u017eivote,” hovor\u00ed 24-ro\u010dn\u00e1 Martina \u010eu\u010fov\u00e1. St\u00e1le si pritom l\u00faska prstami a pohybuje sa v rytme. “Vn\u00fatri si st\u00e1le spievam, aj ke\u010f sa s niek\u00fdm rozpr\u00e1vam,” hanblivo dod\u00e1va. Obidvaja sa nau\u010dili spieva\u0165 od starej mamy. T\u00e1 im predspievala.<\/p>\n
“S\u00fa \u013eudia, ktor\u00ed s\u00fa na tom e\u0161te hor\u0161ie ako my, \u010do nemaj\u00fa ruky, nohy. A my im ukazujeme na\u0161u silu,” tvrd\u00ed o desa\u0165 rokov star\u0161\u00ed a sebaistej\u0161\u00ed Fero \u010eu\u010fa. “Chceme im uk\u00e1za\u0165, \u017ee n\u00e1dej e\u0161te nevymrela,” dop\u013a\u0148a Martina.<\/p>\n
\u010eu\u010fovcov pred piatimi rokmi n\u00e1hodou objavila etnologi\u010dka Jana Beli\u0161ov\u00e1. H\u013eadala autentick\u00e9 r\u00f3mske piesne a pri v\u00fdskume natrafila na s\u00farodencov. Hne\u010f ju obaja o\u010darili. “T\u00fdm, \u017ee nevidia, nie s\u00fa pokazen\u00ed svetom. Z ich spevu c\u00edti\u0165 \u010distotu, \u00faprimnos\u0165, ale aj rados\u0165. Maj\u00fa siln\u00fa charizmu,” hovor\u00ed. Trochu sa ob\u00e1va, aby im sl\u00e1va neudrela do hlavy. Ke\u010f Fero sed\u00ed v kuchyni, v\u0161etk\u00fdm rozkazuje, \u010do maj\u00fa robi\u0165. Aj otcovi \u010di bratovi Jozefovi, ktor\u00fd je ich mana\u017e\u00e9r, voz\u00ed ich na koncerty a z\u00e1bavy, kde si privyr\u00e1baj\u00fa k invalidn\u00e9mu d\u00f4chodku. “Nerob\u00edme to pre peniaze, bav\u00ed n\u00e1s to a chceme pom\u00e1ha\u0165 podobn\u00fdm \u013eu\u010fom,” tvrd\u00ed Martina. Fero medzit\u00fdm zoberie sto kor\u00fan od kupuj\u00faceho za c\u00e9de\u010dko, kde je nap\u00e1len\u00fd ich nov\u00fd album.<\/p>\n
“Som romantik, lebo som mal aj diev\u010da,” hovor\u00ed Fero a Martina sa hanblivo smeje. Fero sa hne\u010f opravuje: “Ale nebolo to v\u00e1\u017ene.” Po jednom koncerte za n\u00edm pri\u0161la diev\u010dina a za\u010dali sa stret\u00e1va\u0165. “Trvalo to tri mesiace, u\u017e je to za nami,” trochu smutne dod\u00e1va Fero.<\/p>\n
Aj preto m\u00e1 slabos\u0165 na telenovely. “Je to stra\u0161n\u00e1 droga, ty vole. R\u00e1no sa zobud\u00edm a u\u017e zap\u00ednam telev\u00edzor. Romantika, intrigy, l\u00e1ska a tak st\u00e1le dookola. To je moje,” vysvet\u013euje Fero. Martina iba s\u00fahlasne prikyvuje, sem-tam dopln\u00ed meno juhoamerick\u00e9ho hrdinu a st\u00e1le si vn\u00fatri spieva nezn\u00e1mu pesni\u010dku.<\/p>\n
Kuchy\u0148a je posiata sv\u00e4t\u00fdmi obr\u00e1zkami Panny M\u00e1rie tak husto, a\u017e nebesky modr\u00e1 farba stien zanik\u00e1. “Do kostola nechod\u00edme,” kon\u0161tatuje Martina. “Modl\u00edm sa, ale ver\u00edm, \u017ee boh je v\u0161ade. V\u0161ade n\u00e1s vid\u00ed, tak netreba chodi\u0165 do kostola,” zam\u00fd\u0161\u013ea sa. Pod\u013ea Fera im Boh d\u00e1va silu spieva\u0165. “S\u00fa tak\u00ed, \u010do neveria a podobne postihnut\u00ed potom sp\u00e1chaj\u00fa samovra\u017edu,” zam\u00fd\u0161\u013ea sa Fero.<\/p>\n
Obaja sa utiekaj\u00fa k viere aj preto, lebo ani ich rodi\u010dia nie s\u00fa so zdrav\u00edm na tom najlep\u0161ie. Otec m\u00e1 n\u00e1dor hrtana. D\u00fdcha cez dieru v krku, kde m\u00e1 vlo\u017een\u00fa kovov\u00fa kanylu. Mama im zomrela a otec si vzal druh\u00fa. T\u00e1 tie\u017e u\u017e\u00edva mno\u017estvo liekov. Na ot\u00e1zku, \u010di je na Martinu a Fera hrd\u00e1, odpoved\u00e1 so slzami na kraj\u00ed\u010dku: “No aspo\u0148 m\u00f4\u017eu vidzec a pochodzic \u0161vet, kec my nem\u00f4\u017eeme.” Martina m\u00e1 jeden ve\u013ek\u00fd sen. Aby bol otec zdrav\u00fd. “Bojujeme spolu s rodi\u010dmi. Bez boja sa netreba vzda\u0165. Treba bojova\u0165,” tvrd\u00ed Fero. Po dlh\u0161ej odmlke sa nakoniec ozve Martina: “Sme \u0161\u0165astn\u00ed.”
\nMartina a Franti\u0161ek \u010eu\u010fovci<\/p>\n
S\u00farodenci poch\u00e1dzaj\u00fa z obce So\u013e v okrese Vranov nad Top\u013eou, kde aj doteraz \u017eij\u00fa. S\u00fa \u0165a\u017eko zdravotne postihnut\u00ed genetickou poruchou. Franti\u0161ek (34) je nevidiaci a \u010diasto\u010dne ochrnut\u00fd od narodenia. U jeho sestry Martiny (24) sa choroba prejavila v troch rokoch. Obaja od mali\u010dka spievaj\u00fa autentick\u00fd r\u00f3msky folkl\u00f3r. Naj\u010dastej\u0161ie a cappella, teda bez muzikantov, kde Martina spieva hlavn\u00fa mel\u00f3diu a Fero \u00fastami imituje zvuky gitary a popritom ud\u00e1va rytmus rukami. Ich piesne vy\u0161li na dvoch albumoch s\u00e9rie Phurikane Gi\u013ea. Popritom svojpomocne vyd\u00e1vaj\u00fa jeho kamar\u00e1ti z r\u00f3mskej osady aj vlastn\u00e9 albumy. V reperto\u00e1ri maj\u00fa zhruba 130 piesn\u00ed. U\u017e \u0161tyri roky s\u00fa pravideln\u00fdmi hos\u0165ami najv\u00e4\u010d\u0161ieho hudobn\u00e9ho festivalu Pohoda. Vystupuj\u00fa aj na festivaloch v \u010cech\u00e1ch a Po\u013esku.<\/p>\n